2900 pred Kr. | - | neskorá doba kamenná (neolit), doložené sídlisko ľudu s kanelovanou keramikou |
1500 pred Kr. | - | stredná doba bronzová, opevnená osada ľudu maďarovskej kultúry v lokalite Fidvár |
9. stor. n. l. | - | stopy po osídlení územia mesta staroslovanskými usadlíkmi |
1265 | - | prvá zachovaná písomná zmienka o meste |
1294 | - | spomína sa trhovisko |
1319 | - | spomínajú sa mlyny na Munkáči a v Hornom Ohaji |
1359 | - | historicky doložená fara a kostol |
1424 | - | sídlo stolice ostrihomských prediaristov |
1570 | - | spomínajú sa dva mlyny vo Vrábľoch a jeden na Hornom Ohaji |
1601 | - | spomína sa škola |
1624 | - | budovanie protitureckej pevnosti „ Zemný hrad“ |
1663 | - | pevnosť a mesto vypálené |
1678 | - | založený cech mlynárov |
1696 | - | založené cechy ševcov a čižmárov |
1698 | - | založený cech mäsiarov |
1717 | - | založený spoločný cech krajčírov a kožušníkov |
1725 | - | prvá doložená zmienka o židoch vo Vrábľoch |
1765 | - | výstavba neskorobarokového kaštieľa (teraz farský úrad) |
1768 | - | postavené súsošie Kalvárie |
1771 | - | založený Kráľovský poštový úrad vo Vrábľoch |
1787 | - | sídlo soľného úradu a obchodu so soľou |
1821 | - | výstavba Stoličného domu |
1849 | - | ulice mesta obsadili košútovské vojská |
1850 | - | zánik stolice predialistov vo Vrábľoch |
1869 | - | preberá poštovú regálu Jozef Nécsey |
1872 | - | rodina Polakovcov postavila 3- kaďovú octáreň |
- | založená Židovská náboženská obec | |
1874 | - | založená opatrovňa pre malé deti (škôlka) |
1878 | - | povodeň narobila škody na príbytkoch a poliach |
1890 | - | vrábeľský pravotár Michal Néčei založil prvý dobrovoľný hasičský spolok vo Vrábľoch |
1895 | - | výstavba železničnej trate N. Zámky - Vráble - Topolčianky |
1898 | - | začiatok výstavby r. kat. kostola |
1898 | - | začína činnosť ochotnícke divadlo |
1900 | - | založenie tlačiarne Neufeld |
1901 | - | vysviacka novopostaveného r. kat. kostola |
1907 | - | založená obecná knižnica |
1910 | - | založenie dychovky |
- | prvé kino v meste Vráble (Kino Dukes) | |
1916 | - | zriadená meštianska škola |
1919 | - | založenie futbalového klubu |
1920 | - | decembrový štrajk poľnohospodárskych robotníkov |
1922 | - | vznik telovýchovnej jednoty Sokol |
1925 | - | založenie živnostenského spoločenstva |
1925 | - | založenie jednoty Orol |
1926 | - | výstavba okresného úradu podľa projektov M. M. Harminca |
1927 | - | elektrifikácia obce |
1938 | - | otvorenie Masarykovho kultúrneho domu (dnes kino Tatra) |
1940 | - | odovzdali do užívania zdravotný dom |
1945 | - | 27. marca mesto oslobodené |
1946 | - | výstavba vinárskeho podniku spoločnosťou Huňady - Korenči |
1949 | - | založené JRD |
1950 | - | odovzdaná do užívania budova novej školy |
1951 | - | založený gramofónový závod, neskôr podnik Tesla |
1960 | - | otvorená poľnohospodárska učňovská škola |
1970 | - | začatie výroby v podniku Autobrzdy |
1970 | - | začatie výstavby sídliska Lúky |
1971 | - | začína so svojou činnosťou obnovený folklórny súbor |
1975 | - | k mestu sú pričlenené obce Dyčka a Horný Ohaj |
1980 | - | začala výstavba novej budovy MsNV, terajší Mestský úrad |
1984 | - | výstavba Archívu vín vo vinohradoch |
1991 | - | otvorená základná umelecká škola |
1992 | - | založená Základná cirkevná škola sv. Vojtecha |
1992 | - | založený Slovenský spevácky zbor ADOREMUS |
1993 | - | založená Celoslovenská spevácka súťaž Imricha Godina (od r. 1999 IUVENTUS CANTI - Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina) |
1994 | - | vznik Domu charity sv. Imricha |
2000 | - | položený základný kameň výstavby priemyselného parku |
Monday, November 11, 2013
Kalendárium
Histirické osobnosti Vrábel
v rokoch 1754 – 1758 pôsobil ako farár vo Vrábľoch. Od roku 1766 sa stal prvým biskupom novozaloženého biskupstva v B. Bystrici. Od roku 1780 pôsobil ako štátny radca.
farár vo Vrábľoch, v rokoch 1934 – 1937 člen výboru Spolku sv. Vojtecha, krajinský poslanec a blízky spolupracovník Andreja Hlinku.
v rokoch 1870 – 1902 učiteľ a organista vo Vrábľoch. V meste založil spevokol, autor niekoľkých omší, pochodov, smútočných a odobierkových piesní.
operný spevák, hudobný pedagóg. V rokoch 1935 – 1942 pôsobil ako sólista Štátnej opery vo Viedni a súčastne v Stuttgarte, 1942 – 1945 v Cluji, 1946 – 1952 ako sólista a režisér v Štátnom divadle v Košiciach, 1953 – 1972 pedagók na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave. Vytvoril hlavné tenorové úlohy v operách od Verdiho, Pucciniho, Dvořáka a iné. (zitava.sk, culture.gov.sk,Slovenské národné múzeum, Štátne divadlo Košice)
v rokoch 1918 – 1927 farár vo Vrábľoch, od roku 1929 rektor seminára v Trnave a od roku 1932 generálny vizitátor. Autor náboženských a osvetových príručiek, redaktor časopisu Kresťan, od roku 1897 funkcionár spolku sv. Vojtecha, neskôr HSĽS.
učiteľ, komunistický politik a diplomat. Spoluorganizátor štrajkov poľnohospodárskych robotníkov vo Vrábľoch, Košútoch a iných miestach na južnom Slovensku. Redaktor Ľudového denníka, časopisov Népszava a Szántó – Vetö, v rokoch 1945 až 1951 riaditeľ tlačového kombinátu Pravda v Bratislave a v rokoch 1951 – 1957 čs. veľvyslanec v Budapešti. (wikipédia, zitava.sk)
v rokoch 1869 až 1912 vedúci poštovej regály vo Vrábľoch, dlhoročný člen obecného zastupiteľstva, horlivý zberateľ starožitností a etnografického materiálu. Z jeho bohatej zbierky, ktorú daroval mestu Levice, bolo založené terajšie Tekovské múzeum.
syn vrábeľského poštmajstra Jozefa Nécseya. Maliarstvo študoval na Mníchovskej akadémii a akadémii Julian v Paríži. Venoval sa žánrovému maliarstvu a portrétovaniu, jeho vrcholné dielo však tvoria ilustrácie pre farebné atlasy vtákov a motýľov.
v rokoch 1872 – 1876 kaplán vo Vrábľoch, v rokoch 1919 – 1926 predseda Matice Slovenskej, čestný predseda Spolku sv. Vojtecha, redaktor Katolíckych novín a horlivý organizátor literárneho a národného života na Slovensku.
za kňaza vysvätený v roku 1848. Pôsobil v Senici, Hodruši a v rokoch 1864 – 1877 v Prenčove, kde založil pre chudobných spoločnú sypáreň obilia.
v rokoch 1908-1926 učil na ľudovej škole vo Vrábľoch. Zároveň bol i organistom a organizátorom hudobného života v meste. Z jeho iniciatívy bola v r. 1910 založená vrábeľská dychovka.
v rokoch 1857-1863 bol stoličným úradníkom vo Vrábľoch, vykonával funkciu sirotského otca pre mesto a okolie. Písal príležitostné básne, zbieral ľudové piesne a povesti, v rukopise zanechal Rozpomienky na Ľudovíta Štúra.
za kňaza bol vysvätený v roku 1887. Ako farár v Gajaroch napísal filozoficko – historickú štúdiu Zlaté klasy o dejinách Uhorska a gajarskej farnosti, pôsobil, ako krajanský poslanec v Uhorskom sneme, pri vpáde vojska Béla Kúna do dedinky Moča bol pri odpore surovo zavraždený. Jeho telesné pozostatky boli do rodnej zeme uložené v roku 1995.
herec, recitátor a vysokoškolský pedagóg. Od roku 1940 bol členom činohry SND, vytvoril mnoho dramatických postáv v inscenáciách, filme a televízii. V rokoch 1966 – 1972 dekan Divadelnej fakulty VŠMU, národný umelec.
správca farnosti vo Vrábľoch od roku 1940. Od roku 1938 vydával týždenník Slovenská jednota. Podporoval Slovenský vzdelávací a kultúrny spolok vo Vrábľoch, svojimi aktivitami posilňoval vlasteneckého ducha a vzdelanosť Slovákov na zabratom uzemí.
SS:D
Historické pamiatky
Kultúrne pamiatky
Rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie
 |
| bol postavený v rokoch 1898 -1901 na mieste pôvodného neskorogotického chrámu s finančnou podporou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho. Budova má pôdorys tvaru kríža. Chrám je postavený v neorománskom slohu. Interiér vymaľoval Edmund Massányi z Nitry. (kresba: Karol Minár) |
Budova fary
 |
| - bývalý kaštieľ postavený v roku 1765 zemepánom Mikulášom Vašom. V roku 1833 sa stal jeho majiteľom vrábeľský palatín Ladislav Boronkai. Nadstavil ku kaštieľu poschodie. Niekedy okolo roku 1859 odkúpil kaštieľ ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský pre potreby farského úradu. Odvtedy ako farský úrad. (Kresba: Karol Minár) |
Údaje Vrábel
..)
| Vráble | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Požitavie |
| Rieka | Žitava |
| Nadmorská výška | 142 m n. m. |
| Súradnice | 48°14′27″S 18°18′31″V |
| Rozloha | 38,31 km² (3 831 ha) |
| Obyvateľstvo | 8 983 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 234,48 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1265 |
| Primátor | Ing. Tibor Tóth[2] (SDKÚ-DS,KDH, SaS) |
| PSČ | 952 01 |
| ŠÚJ | 500933 |
| EČV | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
 
Poloha mesta na Slovensku
| |
SS:D
| |
Kultúrne pamiatky mesta Vráble
- Rím.kat.kostol
- Súsočie kalvárie
- Pomník obetiam vojen
- Farský úrad
- Octáreň
- Budova banky
- Stoličný dom
- Nederlákov dom
- Obchod u Padúcha
- 1.materská škola
- Meštianska škola
- Poliklinika
- Kino Tatra
- Osobitná škola
- Schickov kaštiel
- 2. materská škola
- Mestský cintorín
- Židovský cintorín
- Archeologická lokalita
- Hrobka Nécsey
- Kaplnka sv. Urbana
- Socha sv. Urbana
- Sochy Petra a Pavla
- Socha Jána Nepomuckého
- Váradyho kúria
- Zvonica
- Kaplnka Piety
- Kamenný kríž
- Drevený kríž
- Prícestná kaplnka
SS:D
Vráble v praveku
Mali vhodné podmienky v živote.Bola tu rieka Žitava,úrodná pôda ale aj dobrá klíma.Prvý obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.Remeslami boli:hrnčiarstvo,drotárstvo,keramika a košíkarstvo.Pestovali: obilie ,zeleninu a šťasti vinič.Ľudia,ktorí tu žili obývali miesta pri Telinskom potoku a pri železničnej stanici.Najznámejšou a najväčšou lokalitou bol Zemný hrad.Veľkosť územia bolo 20 hektárov.V zemi sa našlo vyše 140 domov a nachádzajú sa v Telinskom múzeu v Leviciach a v Nitre
SS:D
Subscribe to:
Posts (Atom)